Zhadzovanie snehu zo strechy
Údržba strechy v zime
Vyznávači zimných športov a taktiež malé ratolesti sa už v lete nevedie dočkať, kedy napadne prvý centimeter snehu. Prináša to však radosť aj majiteľom nehnuteľností a vodičom áut? Takisto ako sa cestári starajú o cestné komunikácie, aby boli prejazdné a hlavne bezpečné, vlastníci budov by mali svoju pozornosť upriamiť na strechu, ktorá je v tomto čase vystavená veľkej záťaži.
„Mňa sa to netýka, ja mám vysoký sklon strechy, sneh sa sám zosunie“. Áno, v istom zmysle je táto reakcia pravdivá. Nezabúdajte však, že ste zodpovední za škody, ktoré vzniknú pádom snehu a cencúľov zo strešnej krytiny. V prípade, že sa jedná o poškodenie majetku, veľakrát nad tým kývneme rukou. Ak však dôjde k ublíženiu na zdraví, máme problém. Ako tomu predísť?
Zákon
Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/ 2002, rieši pád snehu na verejné priestranstvá a hovorí, že strešná konštrukcia musí zachytávať sneh a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a účastníkov cestnej premávky. Šikmá strecha so sklonom strešných rovín väčším ako 25° musí mať zachytávač zosúvajúceho sa snehu. Tie sa väčšinou projektujú na základe stanovených predpisov, pričom zohľadňujú umiestnenie stavby podľa mapy snehových oblastí. Táto podmienka je však stavebníkmi, hlavne kvôli úspore nákladov často ignorovaná.
Druhy snehových zachytávačov
Kovové háky alebo špeciálne tvarované škridle sa rozmiestňujú podľa schémy vypracovanej výrobcom, prípadne na základe sklonu strechy a umiestnenia budovy v príslušnej snehovej oblasti. Úlohou zábran je predovšetkým rozrážať masu snehu na menšie bloky. Odporúča sa chrániť hlavne miesta s najväčším rizikom poškodenia – strešné okná, vikiere, solárne zariadenia a pod.
Líniové zachytávače, ktoré bývajú tvorené rúrami a rebríčkami, zadržiavajú sneh na strešnej rovine, a tým zamedzujú jeho pád zo strechy. Umiestňujú sa obvykle do druhého radu škridiel, maximálne 50 cm nad odkvapovú hranu. V niektorých prípadoch však môžu spôsobiť lokálne preťaženie strechy a poškodenie krytiny, preto nezabúdajte na preventívne zhadzovanie snehu.
Hlavnou úlohou zábrany je udržať napadané množstvo snehu na streche tak, aby nedošlo k jeho nekontrolovanému pohybu. Nahromadený sneh a visiace ľadové cencúle môžu ublížiť ľuďom pohybujúcim sa v blízkosti strechy, poškodiť neďaleko stojace autá, ale aj strešné prestupy, strešné okná, vikiere a odkvapový systém.
Napriek tomu to však veľa majiteľov budov ignoruje. Sneh a cencúle sa pri výkyvoch počasia uvoľňujú, pričom najnebezpečnejšie sú plechové krytiny, ktoré sa dokážu veľmi rýchlo zahriať. Masa snehu môže pri zosuve nabrať rýchlosť až 50 km/h, pričom hmotnosť väčších kusov sa pohybuje od 500 až 1000kg. Tie dokážu hravo zničiť zaparkované auto alebo vážne zraniť človeka.
Dochádza k preťaženiu strechy?
Ako je to so statickým zaťažením? Veľké množstvo zadržaného snehu môže byť príčinou zatekania predtým funkčnej strechy. Napadlo vám niekedy, aká je hmotnosť snehovej masy?
- Čerstvo napadnutý sneh (prašan) váži okolo 100 kg/m3
- Uležaný sneh (niekoľko hodín až dní po napadaní) 200 kg/m3
- Starší sneh (zopár týždňov po napadaní) 300 kg/m3
- Mokrý sneh až 400 kg/m3
Ak uvažujeme, že na streche priemerného rodinného domu s plochou 100 m² sa nachádza 30 až 50 cm zľadovateného snehu, jeho celková hmotnosť môže dosiahnuť až 20 ton. Na Slovensku sú strechy dimenzované na základe zaradenia do príslušnej snehovej oblasti a podľa STN EN sa hodnoty zaťaženia pohybujú od 0,75kn/m² až po 2,25kN/m², čo je ekvivalent k 75kg/m² – 225kg/m². Na zaťaženie 300 – 400kg/m³ sú dimenzované obvykle len konštrukcie striech v horách alebo ich blízkosti. Pri projektovaní striech v iných oblastiach bolo počítané so záťažou 100 – 150 kg/m2. Preto sa pri napadaní väčšieho množstva mokrého snehu v teplejších častiach Slovenska a pri väčšej hrúbke staršieho uležaného snehu v horských oblastiach odporúča jeho zhadzovanie zo strechy.